POĽSKÉ TATRY 2017

Ahoj kamaráti,

V dňoch 6.-9.10.2017 sme sa s našimi podporovateľmi zúčastnili turistického eventu v poľských Tatrách.

Počasíčko nič extra, predpoveď na 9/10 weboch sľubovala dážď a sneh, ale tak to nás podaktorých vôbec nezastavilo. Podľa hesla - "Neexistuje zlé počasie - existuje len nedostatočné oblečenie" :-D

Cestou do PL sme to natiahli cez Svit, kde sme rozšírili zbierku funkčných ponožiek a dopriali si tak aspoň výhľady na Vysoké a Belianské Tatry.

Skúsili sme aj nájsť nejaké hríby, ale v poobedných hodinách bol úspech už aj 1 ks suchohríbu.

Hneď na kraji Zakopaného nás privítal takýto chutný drevený kostolík, tak sme spravili foto a pokračovali do nášho penziónu. Inak, treba podotknúť, že celé Zakopané je plné takýchto zaujímavých drevodomov so špecifickým štýlom - no radosť pozerať.

Ráno s vidinou predpovede polooblačna sme sa vybrali smer lanovka na Kasprow Vierch. Po zistení, že Poliaci semtam moc nechápu, sme sa otcitli hneď v prvej lanovke a kopec na nás už čakal. No, počasíčko chrumkavé - samá hmla a oblaky v nadmorskej výške cca 2000 m.n.m.

Tak sme sa ešte priobliekli a vybrali smer Ľaliové sedlo / Swinica. Viditeľnosť tak max 6 metrov pred seba, tak sme to po kilometri otočili naspäť na lanovku a šli sa aspoň naobedovať. Milé bolo stretnúť párik zo Slovenska a počuť slovenčinu medzi samými Poliakmi.

Po výdatnom obede a s preplnenými bruchami sme rozmýšľali, čo ďalej a kade sa vyberieme dole. Vyhrala to žltá trasa Suchou Dolinou Stawianskou smer Chata Murowaniec. Po ceste sme vychytali sneženie a neskôr aj dážď, ale čo už.

Chata Murowaniec je dosť pekná, vnútri vykúrená, ale "aróma" prepáleného oleja z kuchyne nás vyhnala preč a radšej sme si oddýchli pred vchodom v zákryte. Porobili zopár fotiek a vybrali sa dole po modrej značke cez Boczan až k lanovke v Zakopanom. Nekonečná cesta dolu, chodníky urobené ledabolo, nie ako u nás v Tatrách.

Aspoňže sa na chvíľku vyčasilo a porobili sme aké-také zábery zdola na končiare. No čo už, Swinica nás v ten deň neprijala.

Na druhý deň svalovica jak remeň, ani tonik nepomohol, nuž to je tak, turistika bez strečingu :-D

Pohľad z balkóna na hory nič moc - Orlia perc, Granáty aj Koscielec suverénne v oblakoch, Giewont s kondratowou Kopou detto. No povedali sme si, že výjdeme hore a tam uvidíme. Dali sme na topánky mačky a povedali sme si, že nemá zmysel ísť proti vetru, a tak padlo rozhodnutie smer Swinica - koľko dáme, toľko nedáme, nič nebudeme siliť.

Viditeľnosť o niečo lepšia než deň dozadu, jemné sneženie, vietor od chrbta - dalo sa to. Tak sme sa dostali až na Swinické sedlo, pozreli cesty dole (zasnežené snáď pol metra a teda nepriechodné) a rozmýšľali čo ďalej. Skúsili sme dať aj Swinicu, ale chodník nevyšľapaný, zasnežený, pred nami poľský pár v džínsoch a mačkách asi 100 výškových metrov nad nami.

Vravíme si, skúsime, pokiaľ zájdeme, no počasíčko ešte viacej zluxusnelo a oblaky nám zhustli ešte viac, viditeľnosť sa zhoršovala. Tak som vybehol ešte za Poliakom, čo tam sedel na zemi a riešil problém s prasknutou mačkou (asi šľapol s plastovou krytkou na skalu). Po zistení, že nás čaká asi ďalších cca 150 výškových metrov v dosť strmom teréne a vidiať zhoršujúce sa podmienky sme sa rozhodli, že tentokrát otáčame a ideme naspäť.

Po ceste sme stretli ešte ďalších poľkých optimistov, ktorí si to dávali o 14:30 cez husté mraky smer Swinica :D Hm, páni turisti ... mačky mal len jeden. Druhá skupina v teniskách a prechádzkovej obuvi ...

Spokojní so skalnatou turistikou sme došli na lanovku a kúpili si obed a pivo so sirupom :) No, zrejme to boli Poliaci, kto začali s radlerom, keď sa nemcom o radlere ešte ani nesnívalo.

Celú galérku nájdeš na našom facebook albume (klikni na obrázok):

Ak sa ti tento event alebo fotky páčili, daj nám kľudne LIKE na stránku, a ak máš chuť ísť nabudúce s nami, daj nám vedieť - napíš mail, správu na Facebooku alebo zavolaj.